Rozhovor s maliarom Danom Benkičom, o jeho radosti z rozdávania krásy, krivolakých cestičkách a domčekoch a hrejivom pocite jeho obrazov.
Autor ďalšieho prebalu našich Novín, narodený v Pezinku, ale už dlhé roky obyvateľ Šenkvíc, má dom s „krivými“ omietkami a krásnym červenými oknami. Je amatérskym maliarom, ktorý sa venuje umeniu vo svojom voľnom čase.
„Moje detstvo nebolo úplne ideálne,“ spomína Dano. „Kreativitu som vyjadroval kreslením. V puberte ma chytilo graffiti, maľoval som sprejmi po opustených budovách a stenách. Fascinovali ma farebné kombinácie veľkých obrazov. Tvoril som ceruzkové skice a tajne sníval o tom, že raz sa stanem slávnym „writerom“, ako sa takýmto umelcom hovorí.
Každý obrázok má svoj príbeh
Vďaka mojej žene sa mi však život radikálne zmenil. Stála pri mne a dnes sa teším šťastnému životu. Som rád, že všetko, čo som prežil, malo zmysel. Nikdy by ma nenapadlo, že sa môj život takto zmení. Budúci rok budeme spolu už 23 rokov. Moja dcéra nepozná náročnosti, ktorými som prešiel. Snažíme sa, aby si udržala radostné detstvo. Rozprával som jej veľa príbehov, mnohé z nich sú vymyslené. Postupne som k nim pridával obrázky a neskôr aj obrazy. Každý z nich má svoj vlastný príbeh. Rád by som z toho raz urobil knižku obrázkov s príbehmi.
Pred maľovaním sa snažím upokojiť a sústrediť sa na svoje pocity. S ohľadom na moje detstvo chcem teraz rozdávať niečo krásne a pozitívne. Uvoľním sa a maľujem to, čo cítim, ako sa môj život zmenil. Som šťastný, že moje obrazy ľudia vnímajú ako hrejivé a pekné. To je krásne a verím, že to je aj podstatou umenia – umožniť nám uniknúť z šedých rutín každodenného života.
Hrejivý pocit obrazov
Veľmi ma priťahuje večerné nebo a západ slnka. Rád by som ich zakomponoval do každého svojho diela. Pri maľovaní už viem, aké farby použijem na oblohu. Mám rád žltú, oranžovú a červenú. Nemám rád prílišnú vážnosť, ani v živote. Keď mi stavali dom, musel som murárom ukazovať, ako murovať krivo. Chcel som, aby bol môj dom viditeľným výsledkom ľudskej práce, podobne ako staré budovy. Aj domčeky na mojich obrazoch sú rovnako krivé. Mnoho ľudí je veľmi vážnych, a preto sa snažím všetko trošku pokriviť, aby sa vážnosť vytratila. Veď aj život má predsa veľa zákrut, nie je priamy. Nechcem maľovať strohú realitu, blížiť sa k fotografiám. Mám chuť do svojich diel vložiť niečo zo seba.
Maliarsky sen
Nemám dlhodobé plány, len sa chcem dostať do galérií, bližšie k ľuďom. Pracujem na knihe príbehov, vystavoval som na výstave v Malokarpatskom múzeu, to je jeden z mojich splnených snov. Chcel by som sa dostať do salónu výtvarníkov, účastniť sa na workshopoch. Mojím dlhodobým cieľom je uživiť sa maľovaním.
